Štvorpodlažná budova v mestskej časti Petrohradu Oľgino na ulici Savuškin 55 nie je na prvý pohľad ničím zvláštna. Ak však pred sivú a nevábnu budovu odparkujete auto, každých 12 hodín z budovy vyjdu desiatky mladých ľudí, ktorých vystrieda ďalšia šichta. Pozoruhodný je fakt, že zamestnanci sa stále ponáhľajú a z budovy a do nej bežia, aby ich tváre nezachytila kamera alebo novinársky fotoaparát.

V úzkych chodbách budovy sú „oddelenia sociálnych médii“. Ide o maličké newsroomy, v ktorých pracujú vedľa seba bloggeri, ktorí ovplyvňujú svetovú mienku o režime prezidenta Vladimira Putina.

V každej 12-hodinovej smene pracuje 250 ľudí. Zamestnať sa nie je žiadny problém, o čo sa úspešne pokúsili viacerí novinári.

„Okná sú zatiahnuté roletami a nikto sa nemôže pozerať von do ulice. S nikým sa nemôžete rozprávať a vlastne na to pri tejto práci ani nemáte čas. Rovnako sa o práci nemôžete rozprávať ani s novinármi,“ tvrdí ruská novinárka Alexandrea Garmazhapova, ktorá pracovala v roku 2013 v „trolling“ firme Agentstvo Internet Issledovanii (Internet Research Agency).

Савушкина 55Новый домик для ботов. Пропускная система. Ни одной вывески. Чье фото - не скажу. pic.twitter.com/oCVUAvSTW4

— Ходорковский Михаил (@mich261213) November 7, 2014

Proces trollovania

Nedávno sa o práci rozhovoril pre rádio Slobodná Európa blogger Marat Burkhard, ktorý na trolling farme pracoval niekoľko mesiacov. Zastáva prozápadné postoje, proruským bloggerom sa stal z dvoch dôvodov: pre „dobrodružstvo, ktoré nikde inde na svete nezažije“, a, samozrejme, slušný zárobok a jedlo zadarmo. Jeho mesačný plat sa pohyboval okolo 650 eur (45-tisíc rubľov), čo je pre mladého človeka, ktorý si v Rusku ťažko nájde prácu, mimoriadne lákavý benefit.

Či bloger M. Burkhard však aj skutočne existuje je týmto portálom spochybnený. Bloger má byť nastrčenou figúrkou, ktorá má bojovať proti ruskej propagande.

„Rádio Sloboda je súčasť Rádia Slobodná Európa, ktoré je priamo riadené Spojenými štátmi.” Kampaň Marata Burkharda” nie je potom nič iné ako súčasť informačnej klamlivej vojny USA a Západu. Zároveň je to signál na paušalizáciu všetkých kritikov ako platených agentov Kremľa a preto každú kritiku treba nielen odmietnuť ale začať aj postihovať jeho pôvodcu za vlastizradu,“ reaguje portál Medzicas.sk

Web vznikol 12. augusta 2014 a venuje výlučne Ukrajinskej kríze z pro-ruského pohľadu, ako redaktori sú podpísaní Peter Králik, Ľubomír Vavrek, Juraj Poláček a Dušan Doliak. Stránka neobsahuje lži, dezinformácie alebo konšpiračné teórie, len je názorovo orientovaná kriticky voči EÚ a "chápavejšie" voči Rusku. Tvorcovia webu tvrdia, že nie sú platení ruskou stranou (v prípade iných webov to nevylučujú), ale len „reagujú na nehorázne lži a cieľavedomú demagógiu slovenského mediálneho mainstreamu“. 

Napriek tomu výpoveď v rozhovore sa až nápadne podobá výpovediam a skúsenostiam novinárov, ktorí sa v minulosti na trollovacej farme zamestnali. Či ide v prípade M. Burkharda o americkú propagandu, nechávame na názore čitateľov. 

Internetoví trollovia boli podľa neho rozdelení do trojčlenných tímov. Úlohou jeho tímu bolo zúčastniť sa na internetových diskusiách na weboch ruských miest a obcí a reagovať na otázky a postrehy na fórach.

„Jeden z nás vystupoval ako kritik ruských úradov, čo mu dodávalo autenticitu. Ďalší dvaja s ním nemali súhlasiť a tvrdili, že všetko je v poriadku. Jeden z nich pridávať obrázky alebo infografiku, ktorá mala do kontextu problematiky zapadnúť. Ďalší posielal linky, ktoré mali podporovať ich argumenty,“ vysvetlil celý proces M. Burkhard.

Medzi sebou členovia tímu nekomunikovali, pretože na to ani nebol čas. Každý komentár musel mať aspoň 200 znakov a za 12 hodín mali vyprodukovať najmenej 135 komentárov. „Musíme tam sedieť a písať a písať donekonečna,“ sťažoval sa v rozhovore.

Obamova žuvačka: Použite vulgarizmy

Komentáre sa týkali aj maličkostí, ktoré mali virálny potenciál. Raz napríklad reagoval na amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý mal počas návštevy Indie v ústach žuvačku.

Povedali im, že na jeho adresu „sa nemusia hanbiť vyjadriť, ako len chcú“. Môžu použiť aj vulgarizmy. V zadaní bol príklad, že B. Obama je čierna opica, ktorá sa nevie správať. „Je to sranda, že sme museli reagovať aj na také maličkosti. Na druhej strane to sranda nie je. Je to absurdné a za hranicou slušnosti,“ povedal v rozhovore bloggr.

Okrem tímov zameraných na ukrajinské a ruské noviny sa nachádzajú v budove aj tímy, ktoré trollujú na webstránkach BBC, New York Times alebo CNN. Ide o prestížnejšiu pozíciu, na ktorej sa vyžaduje znalosť angličtiny. Plat sa tu pohybuje až okolo 1 000 eur (65-tisíc rubľov). „Mal som ponuku, aby som prestúpil na toto oddelenie. V pracovnom interview sa ma však spýtali na moje politické presvedčenie. Povedal som, že je apolitické, neviem a nesledujem nič. Evidentne vtedy zhasla moja perspektíva,“ vysvetlil M. Burkhard.

Manažéri, ktorí zarábajú 70- až 80-tisíc rubľov (do 1 300 eur) mesačne, dohliadajú na všetko, čo je zverejňované trollmi. Sú zodpovední za svoj rajón, kde sa trollovia pohybujú. Raz M. Burkhard omylom zverejnil karikatúru ukrajinského exprezidenta Viktora Janukoviča namiesto súčasného Petra Porošenska. „Zavolali si ma na koberček a pýtali sa, ako som si to mohol dovoliť. Nemôžeš si robiť srandu z Janukoviča. To je jeden z tých dobrých chlapíkov,“ dodal.

V budove je aj 40 miestností, v každej asi 20 bloggerov, ktorí sa špecializujú len na sociálne siete – buď komentujú na Facebooku, na ruskej sociálnej sieti Vkontakte alebo na blogovacej platforme Livejournal.

Život v trollovacom ghette nie je jednoduchý:

  • sociálny kontakt a priateľstvá medzi rôznymi oddeleniami a v rámci tímu nie sú vedením podporované
  • ak sa troll omešká do práce o minútu, vedúci šichty mu strhne okamžite 500 rubľov
  • zamestnanci nemôžu rozprávať o práci s nikým
  • cez bežný pracovný deň sa nemôžu pohybovať po ulici, aby sa nestretli s novinármi
  • cez deň slnečné svetlo zamestnanci, zadebnení v kanceláriách, nevidia
  • neustály tlak na plnenie kvót a hrozba vyhadzovu aj za smiech na pracovisku

Na ďalšej strane: Komu vlastne patria trollovia a aká je slovenská a česká realita