Komentár Lukáša Krivošíka: Zlikvidoval Havel zbrojárstvo?
17.9.2007 20:58
akt. 05.02.2019 01:31

Komentár Lukáša Krivošíka: Zlikvidoval Havel zbrojárstvo?

Uložiť článok
Asi máloktorý mýtus má taký tuhý korienok ako tvrdenie, že Václav Havel zničil začiatkom 90. rokov zbrojnú výrobu na Slovensku. Pred pár dňami ho na stretnutí v Dubnici nad Váhom napadol aj Róbert Fico. Pravda je však niekde úplne inde.

Zaujímavé, že sa nikto z tých, čo donekonečna papagájujú príbeh o tom ako nám Havel zo dňa na deň zrušil prosperujúcu zbrojársku výrobu, nezamyslí nad reálnymi kompetenciami prezidenta v parlamentnej demokracii. Môže napr. Ivan Gašparovič zrušiť nejaké firmy alebo celé odvetvia?

Havel je samozrejme pseudohumanista, ktorý sa začiatkom 90. rokov nadchýnal víziami o zrušení vojenských blokov a mierovom konci dejín. Možno mu vyčítať veľa vecí, ale konverziu zbrojárstva nenariadil on. Boli to Ficovi vlastní súdruhovia, s ktorými pred rokom 1989 zdieľal jednu partaj.

Objem zbrojnej výroby na západnom Slovensku rástol od roku 1970 a vyvrcholil v roku 1987. Vtedy sa na našom území vyrobili zbrane v hodnote 18 miliárd korún. Bolo tu však niekoľko problémov. Okrem československej armády (zabezpečovala asi 30% odbytu) a krajín Varšavskej zmluvy (ďalších 55%) patrili medzi hlavných odberateľov nestabilné štáty Blízkeho východu a severnej Afriky ako Alžírsko, Sýria, Líbya Muamara Kaddáfího a Irak Saddáma Husajna.

Dotovaný vývoz Revolúcie

V 70. rokoch prichádzali ešte platby za naše zbrane bez problémov. Stroj sa začal zasekávať v 80. rokoch. Obchod so zbraňami mal vtedy na starosti štátny podnik s názvom OMNIPOL (v ČR existuje dodnes). Keďže zákazníci neboli solventní a peniaze neprichádzali, OMNIPOL im prvé roky dával úvery na kúpu našich vlastných zbraní. Bolo to akoby ste prišli do obchodu a nákup by išiel na účet podniku.

Lenže zbrane nie sú lacný špás a nikto nemá bezodnú pokladnicu. A tak OMNIPOL vystriedala vláda ČSSR, ktorá do polovice 80. rokov úverovala záujemcov o kúpu našich zbraní. Inými slovami, zbrojná výroba a zamestnanosť v Martine, Dubnici a ďalších zbrojovkách bola dotovaná všetkými občanmi Československa. V podstate sme platili rozvojovým krajinám, aby sa mohli medzi sebou zabíjať a sami sme z toho nič nemali.

Tisíce tankov a obrnených transportérov síce nakúpila aj naša a ostatné armády krajín Varšavskej zmluvy, no v druhej polovici 80. rokov sa napätie medzi Východom a Západom začalo uvoľňovať. Gorbačov s Reaganom podpísali odzbrojovacie dohody a všetka tá výzbroj začala byť prebytočná.

Konverziu nenariadil Václav Havel. Rozhodnutie o útlme zbrojárskej výroby padlo na predsedníctve vlády ČSSR koncom júla 1988. Teda skoro rok a pol pred zmenou režimu. Prvé projekty boli zastavené uznesením č. 112/88 z 26. júla 1988. Konverziu sa snažil urýchliť najmä federálny premiér Ladislav Adamec.

21. septembra 1989, teda stále ešte za predchádzajúceho režimu, prijala československá vláda (čiže ani nie prezident!) uznesenie č. 84/89, ktorým sa rozhodlo o utlmení tankovej výroby v ZŤS Martin do konca roku 1990. Výroba obrnených transportérov mala byť zastavená v ďalších rokoch. Do roku 1992 sa produkcia mala znížiť o približne 80% v Čechách a na Morave, a o 90% na Slovensku.

Ani Čechov konverzia neobišla

Čiže toto je základný stav, z ktorého vychádzali ponovembrové vlády. Stav, ktorý vytvorili komunisti skôr, než sa formálne vzdali moci nad Československom. Keďže Studená vojna sa skončila a kupci z arabských krajín mali problémy s platením (odtiaľ aj naše pohľadávky v týchto štátoch), zbrojárska výroba sa proste nedala udržať v pôvodnom rozsahu, čo platí aj pre Českú republiku, kde taktiež viaceré zbrojovky zatvorili alebo zredukovali svoje prevádzky.

V rokoch 1987 - 1994 sa podiel zbrojárstva na celkovej priemyselnej výrobe ČR znížil o 75%. Takže nesedí ani výčitka, že Česi prevzali slovenskú výrobu a utešene v nej pokračujú. Aj keď je pravda, že sa tam zbrojná výroba adaptovala na nové pomery rýchlejšie, než u nás.

Existujú dva dôvody, prečo Česi prežili konverziu lepšie ako my: 1. nedošlo tam k rozkrádačkám potenciálne životaschopných častí zbrojárstva, aké sa dialo u nás v ére mečiarizmu; 2. za riekou Moravou sa sústreďovala výroba ručných zbraní, automobilovej a leteckej techniky a vojenskej eletrotechniky, kým u nás sa vyrábali najmä tanky, či ťažká technika. České produkty boli prispôsobivejšie a ľahšie predateľné.

Poučenie z konverzie zbrojárstva je jasné: jedna vec je vyrábať a druhá nájsť pre svoju výrobu odbyt. Považie sa prispôsobilo trhovej ekonomike celkom dobre a v porovnaní s východným Slovenskom iste nepatrí medzi najproblémovejšie regióny.

Na Slovensku sa zbrane stále vyrábajú, aj keď nie v pôvodných objemoch. Ak po nich bude dopyt, nech sa vyrábajú aj naďalej. Lenže nie tak, že ich budú dotovať slovenskí daňoví poplatníci, pretože kupci nebudú platiť. Ficove trápne útoky na Havla sú len populistickým živením mýtu, ktorý nezodpovedá historickým faktom.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Václav Havel
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.