Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 4. júl 2025Meniny má Prokop
< sekcia Zahraničie

Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina podpísali asociačnú zmluvu s EÚ

Ukrajinský prezident Petro Porošenko (v strede) sa drží za ruky s šéfom Európskej komisie Josem Manuelom Barrosom (vľavo) a s predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom. Foto: TASR/AP

Zmluvy podpísali šéfovia štátov a vlád 28 krajín EÚ, vrcholní predstavitelia spomínaných troch krajín, ako aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady H. Van Rompuy.

Brusel 27. júna (TASR) - Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina dnes v bruselskom sídle EÚ podpísali asociačné zmluvy s EÚ. Zmluvy predpokladajú zosúladenie zákonodarstva týchto krajín s normami EÚ a vytvorenie zóny voľného obchodu. Zatiaľ sa však nerokuje o vstupe tejto trojice krajín do EÚ.

Zmluvy podpísali šéfovia štátov a vlád 28 krajín EÚ, vrcholní predstavitelia spomínaných troch krajín, ako aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Veľkú pozornosť médií pútala najmä Ukrajina, ktorá asociačnú zmluvu mala pôvodne podpísať už vlani na jeseň. Vtedajšie ukrajinské vedenie na čele s medzičasom zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom však od nej odstúpilo a preorientovalo sa miesto toho na prehĺbenie spolupráce s Ruskom. Toto rozhodnutie však vyústilo do mohutných provládnych demonštrácií s obeťami na životoch. Janukovyčova vláda bola medzičasom zosadená a moci sa ujalo proeurópsky orientované vedenie krajiny.

Nedávno zvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko označil podpis zmluvy za jednu z historicky významných udalostí v dejinách Ukrajiny od získania jej nezávislosti. Podľa Porošenka je nutné, aby krajina túto príležitosť využila na svoju modernizáciu, pričom však podčiarkol, že na to potrebuje "mier a bezpečnosť".

V rámci podpisovej ceremónie Porošenko uviedol, že Ukrajina v posledných mesiacoch zaplatila najvyššiu cenu za to, aby sa európsky sen stal realitou".

Rompuy označil dnešný deň za významný nielen pre tri spomínané krajiny, ale aj pre celú EÚ, uviedla agentúra UNIAN.

Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina asociačné zmluvy s EÚ považujú za historické
Asociačné zmluvy, ktoré dnes s EÚ podpísalo Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina počas zasadnutia Európskej rady pripravili pôdu pre užšie politické väzby a voľný obchod s krajinami EÚ. Asociačné zmluvy neznamenajú naštartovanie integračného procesu, aj keď Moldavsko, ako jediné z trojice týchto krajín by chcelo už na budúci rok získať štatút kandidátskej krajiny.

Rusko varovalo, že tieto asociačné dohody sú v rozpore s dohodami o zóne voľného obchodu, ktoré už má podpísané s Moldavskom či Ukrajinou a poškodia ekonomické záujmy Moskvy. Kremeľ pohrozil odvetnými opareniami v podobe vyšších sadzieb a prísnejších kontrol pri dovoze tovarov z týchto krajín.

Predstavitelia EÚ uviedli, že podpísané dohody nie sú namierené proti Ruskej federácií a jej záujmom.

Samotné zmluvy predpokladajú zosúladenie vnútroštátneho zákonodarstva troch krajín s normami EÚ a vytvorenie zóny voľného obchodu, čo pre trojicu krajín znamená napojenie sa na vnútorný trh EÚ, čiže najväčší jednotný trh na svete s vyše 500 miliónmi spotrebiteľov.

Zmluvy podpísali šéfovia štátov a vlád 28 krajín EÚ, čelní predstavitelia spomínaných troch krajín, ako aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

"Je to jeden z najhistorickejších dní od získania nezávislosti," povedal po podpise zmluvy ukrajinský prezident Petro Porošenko. A dodal, že to pre Ukrajinu otvára celkom nové perspektívy.

Moldavský premiér Iurie Leanca oznámil, že pre jeho krajinu ide o "definitívnu voľbu" a tou je európska integrácia.

"Stať sa riadnym členom jednotnej európskej rodiny je neochvejná vôľa Gruzínska," povedal v tejto súvislosti gruzínsky premiér Irakli Garibašvili. A dodal, že podpis asociačnej dohody s EÚ je pre jeho krajinu "začiatok veľkej cesty".

Užšia politická spolupráca s EÚ bude v oblasti vnútorných reforiem znamenať pre všetky tri krajiny posilňovanie právneho štátu, reformu súdnictva, dôraznejší boj proti korupcii, dohľad nad dodržiavaním základných práv a slobôd a posilňovanie demokratických inštitúcií.

Asociačné dohody predvídajú sériu reforiem v kľúčových oblastiach, ako je verejná správa, justícia, polícia, hospodárske oživovanie a rast. Reformy sa budú týkať aj spotrebiteľských odvetví ako je energetika, doprava, životné prostredie, priemyselný vývoj, sociálny rozvoj, vzdelávanie, mládež a kultúra.


Slovensko víta podpísanie Asociačných dohôd s Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou

Slovenský rezort diplomacie víta podpísanie Asociačných dohôd medzi Európskou úniou, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Tie dnes v Bruseli počas summitu EÚ podpísali európski lídri s predstaviteľmi spomínaných troch štátov.

V prípade Ukrajiny išlo o zostávajúce časti dohody, týkajúce sa ekonomickej integrácie. Tá časť, ktorá hovorila o politickej asociácii, podpísala EÚ s Kyjevom 21. marca.

Zľava premiér SR Robert Fico, britský premiér David Cameron, slovinská premiérka Alenka Bratušeková, fínsky premiér Alexander Stubb a švédsky premiér Fredrik Reinfeldt počas podpísania asociačnej dohody EÚ v rámci druhého dňa summitu EÚ v Bruseli 27. júna 2014. Európski lídri podpísali asociačné dohody EÚ s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou a rokovali o budúcom predsedovi Európskej komisie.
Foto: TASR/AP


Dnes sa tak zavŕšilo päť rokov intenzívnych rokovaní únie a partnerských krajín vedúcich k ich užšiemu politickému pridruženiu a ekonomickej integrácii s EÚ.

"Veríme, že kvalitatívne nový rámec vzťahov s EÚ pomôže týmto štátom v procese hĺbkových reforiem v spoločnosti a v ekonomike s cieľom posilniť princípy demokracie, právneho štátu, rešpektu voči ľudským právam a princípy trhového hospodárstva," uviedol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.

Slovensko bude naďalej pokračovať vo svojej doterajšej politickej podpore Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny v ich európskom smerovaní. "Veríme, že tieto dohody o politickej asociácii a ekonomickej integrácii s EÚ nemusia predstavovať konečný cieľ partnerských krajín v rámci Východného partnerstva," dodalo MZV.

Asociačné zmluvy neznamenajú naštartovanie integračného procesu, aj keď Moldavsko, ako jediné z trojice týchto krajín, by chcelo už na budúci rok získať štatút kandidátskej krajiny. Predvídajú sériu reforiem v kľúčových oblastiach, ako je verejná správa, justícia, polícia, hospodárske oživovanie a rast. Reformy sa budú týkať aj spotrebiteľských odvetví ako je energetika, doprava, životné prostredie, priemyselný vývoj, sociálny rozvoj, vzdelávanie, mládež a kultúra.


SDKÚ-DS: Blahoželáme Ukrajine, Gruzínsku a Moldavsku k podpisu asociačnej dohody

Strana SDKÚ-DS blahoželá Ukrajine, Gruzínsku a Moldavsku k podpisu asociačnej dohody s EÚ, ktorú dnes v Bruseli podpísali vrcholní predstavitelia týchto krajín. Podľa SDKÚ-DS si občania týchto krajín zaslúžia demokratickú a proeurópsku budúcnosť rovnako ako pred desiatimi rokmi občania Slovenska.

"Najmä podpora vstupu Ukrajiny by mala byť geopolitickou prioritou Slovenskej republiky. Ide o bezpečnosť a stabilitu v regióne, ktorá je pre nás životne dôležitá, ale aj o ekonomický rozvoj hlavne regiónov východného Slovenska," uviedli líder strany Pavol Frešo a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Zároveň sú presvedčení, že aj vláda Roberta Fica (Smer-SD) by mala uskutočňovať kroky v prospech Ukrajiny a prestať s vyjadreniami, ktoré boli v neprospech nášho najväčšieho suseda, ale v prospech Ruska. "Podporovať integračné záujmy Ukrajiny je v najvyššom bezpečnostnom a ekonomickom záujme Slovenska a našich občanov," dodali Frešo a Štefanec.

Za veľmi dôležité pre budúcnosť Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska označil podpis Asociačných zmlúv aj líder KDH Ján Figeľ. "Pridruženie k spoločnej Európe znamená zbližovanie týchto krajín s naším priestorom, teda aj so Slovenskom. Znamená rozširovanie stability a spolupráce na báze zmluvného práva a spoločného záujmu. A to je dobré pre našich susedov a partnerov, a pre celý európsky kontinent," dodal.

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Júl sa začal horúčavami. Čo prichystal ďalej?

Vďaka suchšiemu vzduchu sú horúčavy znesiteľnejšie, horšie je, ak pretrváva dusno.

- Americký generál Alexus Grynkewich prevzal v piatok funkciu vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe. Na druhom najvyššom poste v Severoatlantickej aliancii vystriedal po troch rokoch svojho krajana Christophera Cavoliho.

- Nemecko plánuje zaviesť program dobrovoľnej šesťmesačnej vojenskej služby, napísala v piatok s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou agentúra Reuters. Berlín sa podľa nej snaží vycvičiť viac záložníkov a posilniť obranu pre bezpečnostné obavy z Ruska.

- Európska komisia (EK) robí všetko preto, aby vyvrátila obavy členských krajín spojené s plánom REPowerEU, a to sa týka aj Slovenska. Povedal to v piatok eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen v Aarhuse.

- Opozičné hnutie Slovensko hovorí o podvode v súvislosti s bronzovou bustou generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá má byť osadená vo vojenskom cintoríne v Ríme. Tvrdí, že rezort kultúry chce bustu objednať za viac peňazí, než by mala stáť podľa odborníkov.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v telefonickom rozhovore s prezidentom USA Donaldom Trupom sa dohodli na spolupráci pri posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany.

- Anglická polícia v piatok obvinila ghanského futbalistu Thomasa Parteya z piatich prípadov znásilnenia a jedného prípadu sexuálneho napadnutia. Na bývalého hráča Arsenalu Londýn podľa agentúry AFP podali sťažnosti tri rôzne ženy.

- Kremeľ v piatok uviedol, že nevidí žiadne rýchle diplomatické východisko z vojny na Ukrajine, pretože ciele Ruska nie je v súčasnosti možné takýmto spôsobom dosiahnuť. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

- Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR eviduje od 1. júna do 3. júla celkovo 13 prípadov topenia sa v rámci celého územia SR. Z toho 12 pacientov transportovali do nemocnice.

- Americký prezident Donald Trump telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, potvrdil v piatok popoludní vedúci kancelárie ukrajinskej hlavy štátu Andrij Jermak.

- Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v piatok opustili Irán po tom, čo Teherán oficiálne pozastavil spoluprácu s agentúrou.

- Prokurátor odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR podal v piatok na Špecializovanom trestnom súde obžalobu na obvineného Daniela B., ktorý je vo väzbe, pre extrémistickú trestnú činnosť.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer budú 10. júla spoločne predsedať summitu v Británii, na ktorom sa bude diskutovať o posilnení obrany Ukrajiny.

- Fínska polícia v piatok uviedla, že osobou zadržanou pre podozrenia zo štvrtkového pobodania štyroch ľudí blízko nákupného strediska v meste Tamere je 23-ročný fínsky občan s kriminálnou minulosťou.

- Najmenej 40 ľudí utrpelo zranenia v piatok ráno pri výbuchoch na čerpacej stanici skvapalneného plynu (LPG) v talianskej metropole Rím.

- Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici vzal vo štvrtok do väzby štyri osoby obvinené v rámci policajnej akcie Funeral.

- Celú časť českej metropoly Praha na pravom brehu Vltavy a niektoré ďalšie oblasti ČR postihol v piatok rozsiahly výpadok dodávok elektriny.

- Letné kúpalisko v Púchove je aktuálne zatvorené. Dôvodom je nevyhovujúca kvalita vody v bazénoch. Informoval o tom Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Považskej Bystrici na svojej webovej stránke.

- Osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff sa domnieva, že je potrebné zrušiť energetické sankcie voči Rusku, napísal v piatok portál Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

- Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že je sklamaný zo štvrtkového telefonátu so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Podľa Trumpa sa nezdá, že by mal Putin v úmysle zastaviť vojnu na Ukrajine.

- Rusko pri útokoch na Ukrajine využíva väčšie množstvo zakázaných chemických zbraní, vyplýva zo zistení nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) i dvoch holandských spravodajských agentúr.