Klimatológ JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky tvrdí, že sa musíme naučiť efektívne využívať vodu a zadržiavať ju v krajine.
Vplývajú klimatické zmeny na vodu na zemi aj inak ako otepľovaním oceánov?
„Otepľovaním oceánov sa zintenzívňujú všetky procesy, ktoré súvisia s kolobehom vody na zemi. Čím je povrch teplejší, tým rýchlejšie dochádza k odparovaniu vody a vzniku zrážok. Voda síce putuje nad kontinenty, ale tým, ako sú teplejšie, tak oblaky majú tendenciu vypadávať len vo veľmi úzkom páse pevniny v okolí pobrežia. Do vnútrozemia sa nedostávajú v takej miere ako kedysi a voda tam začína byť veľký problém. Globálne otepľovanie cyklus vody skracuje a kolobeh je tiež extrémnejší.“
Existuje rozdiel tohto vplyvu medzi krajinami v našich klimatických podmienkach a tropickými oblasťami, ktoré sú závislé od striedania období sucha a dažďa?
„Práve tropické a subtropické oblasti sú veľmi citlivé na to, ako často a ako pravidelne u nich prší. Vyparovanie zo zemského povrchu v dôsledku vyšších teplôt týchto oblastí je viac závislé od dostatočného množstva vlahy. Len čo sa zníži prítok vody zo zrážok, okamžite nastupuje problém sucha. “
Hrozí aj na Slovensku závažný problém s pitnou vodou?
„Donedávna sme ho nemali, pretože zrážky sú počas roka rozložené relatívne. Klimatická zmena začína tento problém exponovať, pretože aj u nás nastávajú zmeny teploty a charakteru zrážok. Teploty síce rastú, ale zrážky začínajú meniť svoje rozloženie v priestore a v čase. V priebehu roka sa čoraz častejšie objavujú návalové zrážky. Počet dní, keď prší, klesá, a to, čo spadne za mesiac alebo dva, spadne v priebehu dvoch dní a potom už neprší. Čím sú zrážky intenzívnejšie a prudšie, tým menej je pôda schopná ich zadržať. Namiesto toho, aby voda vsakovala do pôdy, rýchlo odteká po jej povrchu do potokov, čo často spôsobuje prívalové povodne. Voda tak rýchlo odteká z nášho územia, čo paradoxne vedie k prehlbovaniu sucha.“
Existuje nejaké riešenie ako sa na tento scenár pripraviť?
„Je to otázka komplexného riešenia protipovodňovej ochrany a čo najúčinnejšieho zadržiavania vody v krajine. Technologickým riešením by mohla byť napríklad stavba malých vodných nádrží alebo rybníkov. Ďalšie riešenie je zelenší prístup: podporovať prirodzené vodné nádrže ako mokrade a močiare v oblastiach s vhodnými podmienkami. Je tiež dobré vytypovať si silné a slabé stránky a zistiť zraniteľnosť konkrétneho regiónu: či je to sucho, extrémne počasie, časté požiare, alebo nedostatok vody. Na druhej strane môžeme k problému pristupovať aj z vlastnej strany. Čoraz častejšie sa ukazuje, že nevieme vodu efektívne využívať a plytváme ňou.“